Život Prešova
online
online
Podľa LZ VLK zrážky ubúdajú, no povodňové škody rastú
04.08.2004 Celý región
Lesoochranárske zoskupenie (LZ) VLK so sídlom v Tulčíku pri Prešove vyzvalo zodpovedné štátne orgány, aby prehodnotili existujúci lesný hospodársky plán pre ...Lesoochranárske zoskupenie (LZ) VLK so sídlom v Tulčíku pri Prešove vyzvalo zodpovedné štátne orgány, aby prehodnotili existujúci lesný hospodársky plán pre Slanské vrchy, a to práve v dôsledku povodne, ku ktorej došlo v Prešove a okolí od 27. júla t. r. Podľa stanoviska, ktoré 2. augusta poskytol médiám náčelník LZ Juraj Lukáč rozloženie povodňových škôd nezodpovedalo intenzite zrážok.
\"V dedinách pod Čergovským pohorím s relatívne zachovalými lesmi boli škody minimálne, pod Slanskými vrchmi, vyrúbanými holorubmi, boli škody podstatne väčšie, \" konštatoval Lukáč. Ako príklad uviedol situáciu v obciach Kapušany a Podhradík a napätý stav v kritickej chvíli okolo vodnej nádrže Sigord nad Kokošovcami.
Podobnou hrozbou je pripravovaný lesný hospodársky plán pre oblasť Čergovského pohoria, v ktorom je naplánovaný výrub takmer všetkých prirodzených porastov zadržiavajúcich zrážky v dôležitej oblasti povodia riečky Ľutinka, vlievajúcej sa do Torysy.
Extrémne zrážky neboli ani v minulosti na Slovensku výnimkou. V druhej a tretej dekáde júla prichádza pomerne pravidelne k tomu, čo meteorológovia volajú piaty a šiesty európsky monzún. Pravdepodobnosť výskytu a množstva týchto zrážok má cyklický charakter súvisiaci s rôznymi prírodnými faktormi. Podľa Lukáčovho tvrdenia od roku 2000 pravdepodobnosť a intenzita týchto zrážok klesá. Napriek tomu povodňové škody stúpajú. \"K povodniam v krajine sú totiž potrebné dve veci - zrážky a neschopnosť krajiny ich zadržať, \" zvýraznil Lukáč.
Podľa LZ najúčinnejšia povodňová ochrana je zadržanie vody v lesnej a poľnohospodárskej krajine v miestach vzniku vodných tokov. Najviac povodňovej vody sa zadrží v kvalitnom lese a pozdĺž veľkého množstva malých potôčikov, kde je šanca predĺžiť čas, počas ktorého voda krajinou preteká.
Na internetovej stránke LZ VLK na adrese www.wolf.sk sú zverejnené presné výpočty o tom ako funguje les ako akumulátor zrážok a o extrémnych zrážkových obdobiach schopných vyvolať povodne na severnom a východnom Slovensku v minulosti. Vyplýva z nich napríklad, že v dňoch 18. až 22. júla 1949 bolo 20 záznamov denných zrážok väčších ako 50 mm, napr. v Prešove 72 mm (19. 7. 1949), no 26. až 30. júla t. r. bol v Prešove denný úhrn zrážok len raz vyšší ako 50 mm, a to 27. júla 97 mm, ostatné boli v rozmedzí 17 až 43 mm.
(jj)
\"V dedinách pod Čergovským pohorím s relatívne zachovalými lesmi boli škody minimálne, pod Slanskými vrchmi, vyrúbanými holorubmi, boli škody podstatne väčšie, \" konštatoval Lukáč. Ako príklad uviedol situáciu v obciach Kapušany a Podhradík a napätý stav v kritickej chvíli okolo vodnej nádrže Sigord nad Kokošovcami.
Podobnou hrozbou je pripravovaný lesný hospodársky plán pre oblasť Čergovského pohoria, v ktorom je naplánovaný výrub takmer všetkých prirodzených porastov zadržiavajúcich zrážky v dôležitej oblasti povodia riečky Ľutinka, vlievajúcej sa do Torysy.
Extrémne zrážky neboli ani v minulosti na Slovensku výnimkou. V druhej a tretej dekáde júla prichádza pomerne pravidelne k tomu, čo meteorológovia volajú piaty a šiesty európsky monzún. Pravdepodobnosť výskytu a množstva týchto zrážok má cyklický charakter súvisiaci s rôznymi prírodnými faktormi. Podľa Lukáčovho tvrdenia od roku 2000 pravdepodobnosť a intenzita týchto zrážok klesá. Napriek tomu povodňové škody stúpajú. \"K povodniam v krajine sú totiž potrebné dve veci - zrážky a neschopnosť krajiny ich zadržať, \" zvýraznil Lukáč.
Podľa LZ najúčinnejšia povodňová ochrana je zadržanie vody v lesnej a poľnohospodárskej krajine v miestach vzniku vodných tokov. Najviac povodňovej vody sa zadrží v kvalitnom lese a pozdĺž veľkého množstva malých potôčikov, kde je šanca predĺžiť čas, počas ktorého voda krajinou preteká.
Na internetovej stránke LZ VLK na adrese www.wolf.sk sú zverejnené presné výpočty o tom ako funguje les ako akumulátor zrážok a o extrémnych zrážkových obdobiach schopných vyvolať povodne na severnom a východnom Slovensku v minulosti. Vyplýva z nich napríklad, že v dňoch 18. až 22. júla 1949 bolo 20 záznamov denných zrážok väčších ako 50 mm, napr. v Prešove 72 mm (19. 7. 1949), no 26. až 30. júla t. r. bol v Prešove denný úhrn zrážok len raz vyšší ako 50 mm, a to 27. júla 97 mm, ostatné boli v rozmedzí 17 až 43 mm.
(jj)
www.ZIVOTPO.sk
